Novembrová Trnavská stovka 2013 Naopak
15.11.2013
T100 naopak v novembri
V lete som na stovke stretol Juraja, ktorý s Peťom dávnejšie robili na začiatku zimy opačnú Trnavskú stovku. Dali sme sa vtedy do reči a ja som si zabookoval miesto na zimnej verzií. Juraj sa ozval v októbri a začalo dohadovanie na dátume cesty. Pôvodný štvorčlenný tím sa zúžil na 3 miesta. Termín sa nakoniec posunul na 15.11.2013. Prípravy z mojej strany nejako zvláštne neprebiehali. Okrem testovania online monitoringu a stravy som neriešil nič. Deň štartu bol akurát trochu improvizovaný.
Dvaja kolegovia si vybavili odvoz na 16tu do Brezovej. Piatok som mal nakliknutý homeoffice. Aby parťáci nečakali, prácu som prerušil a vydal som sa na skorší bus. Ten išiel 13:10 z druhej strany mesta. Myjavák veľmi nemeškal, ale bol klasicky plný. Kniha, ktorú som si vzal na cestu ostala v batohu. Miesto na sedenie sa uvolnilo až v Jablonici. Do Brezovej som prišiel o 1.5 hod. skôr ako kolegovia. Juraj v SMS podpichoval, aby som štartoval z Bradla. Ten čas som radšej čítal na lavičke knihu, keď ju mám celú cestu trepať domov. Pri sedení bolo celkom chladno.
Go...
Meeting point bol pri škole. Chalanov vyhodila 16:15 z auta sympatická kolegyňa, prezliekli sa z pracovného do turistického módu a mohli sme vyraziť. Vybrali sme si červenú, novú modrú značku sme nechceli riskovať. Improvizovane sme úvod preplánovali na starú červenú - asfaltku. Začalo sa stmievať. Cesta ubiehala dosť rýchlo asi preto, že prvé kilometre boli "najukecanejšie". Bezbolestne vchádzame do Dobrej Vody od začiatku naladený na pizzu v známej reštike. Bolo tam celkom vymreto, iba pár ľudí.
Traja si delíme 2 pizze, aby sme nemuseli veľa so sebou vláčiť. Chvíľu sme si na ňu počkali, pokračujeme v ceste ďalej. Za Dobrou pribúda blata. V poli na nás svietia silným reflektorom mimozemšťania. Nakoniec to boli poľovníci, ktorí si dávali medzi sebou vedieť, aby nás neodstrelili. Od tej chvíle nechávame čelovky zapnuté. Mihalinovú sme zdolali rýchlo. Teplota sa hýbala medzi 0 a pár stupňami nad. Pri pohybe bolo teda dosť fajn, žiadne prehrievanie.
Značenie
Od Dobrej Vody sa začali na stromoch objavovať malé reflexné pásiky. Reflexná textilná páska nastrihaná na 3 cm kúsky. Ako sme neskôr zistili, pokračovali na Bratislavu. Pochod sa odvtedy zmenil na úplne luxusný výlet, pásiky bolo vidno na 200-300 metrov dopredu. Proti tomu klasické turistické značky sme si vôbec nevšímali.
Do Bukovej prichádzame o 22 hod. Krčma je ešte otvorená, dávame si kofolu... Teda nejaký jej odporný klon :) Bežne sme túto stovku začínali po príchode autobusu okolo 19hod. A teda Bukovú sme dávali po polnoci, keď tu bolo zatvorené. Toto nám teda celkom dobre padlo na psychiku. Dávame na ex a letíme ďalej.
Známa píše sms, či stojíme na mieste. Monitoring nejde. Riešim ešte teda na rýchlo techniku. Zistil som, že to čo chodilo v PK, tam ďalej štrakuje. Mal som nastavené siete len na W-CDMA. Skracujem interval posielania na 400m / 400sec.
K Vápennej
Po Vápennú sa išlo bez problémovo. Nevadili mi ani asfaltky okolo Bukovej. Aj keď nohy sa už, ozývali. Ponožky sme nemenili. Kolegovia mali tenisky a ja zimné boty. Neviem ako to robili. Aj keď na niektorých miestach bolo dosť blata, občas voda, ich boty vyzerali čisté a suché. V teniskách by sa išlo asi kus pohodlnejšie. Od Bukovej sa obloha vyjasnila, mesiac takmer v splne. Dalo sa ísť teda úplne bez svetla. Ani neviem ako sme sa po Vápennú dostali, potreba spánku na mňa stále doliehala.
Celkovo takto opačne sa ide asi ľahšie. Schádzame dole z Vápennej. Miestni si tu dali zjavne prácu. Reflexnú šípku otočili na Sološnicu a vytrhali pásiky, ktoré pokračovali po červenej. Netrafili sme odbočku k obore.. Išli sme o kúsok skôr, ale išlo sa dobre. Stúpanie nebolo moc prudké. S pomocou GPS sme potom išli krížom hore, kým sme nechytili ďalšiu cestu. Po chvílke motania sme boli pri obore. Sú 4 hod. ráno. Juraj ma ubezpečil, že s východom slnka sa preberiem.
Čermáková a dál..
Zaspávam ... na Čermákovú sme dali rýchlejšie tempo. Dlho sme sa nezdržali, len sme si nabrali dostatok vody na cestu. Prameň nebol taký výdatný ako v lete. Moje nohy začínajú štrajkovať. Kĺb na pravom kolene hlásí alarm. S každým krokom to už bolí. Ako sa blížime na Skalnutú, plánujem koniec na Babe. Na Skalnatej je to už jasné. Neviem to už rozchodiť. Do BA by som sa určite bez následkov nedostal. Bolesť eliminujem prenesením váhy na ľavú nohu. Svitá nikde pred Babou. Aj keď Čmeľok obchádzam, K.O. hlási už aj druhé koleno. Snažíme sa s kolegom stihnúť autobus do PK. Juraj je rozhodnutný pokračovať ďalej.
Je koniec
Čakáme na Bus. Dobehol nás Juraj, ktorý išiel Čmelok poctivo. Zisťujeme, že autobus nejde vôbec. Netuším ako som to pozeral, a tak povolávame na odvoz brata. Zohrievame sa na Slnku, lebo nám je celkom zima. Vypínam sledovanie. Dvaja teda končíme. Juraj to za ďalších 6.5 hod. dorazil do cieľa.
Cesta bola vynikajúca. Počasie úplne sadlo, aj keď blata mohlo byť menej. Ale čo viac sme si mohli priať. Bolo celkom teplo, takže sme boli oblečený dosť naľahko. Celý čas mesiac a hviezdna obloha. Reflexné značenie bolo fantastické, ale je iba v tomto jednom smere.
A môžeme čakať do júna :)